Ja som čertík bububu ,
báť sa ma však nebudú.
Straším deti no som rád,
budeme sa spolu hrať.
Skrývačku, naháňačku,
budeme sa hrať, šantit a vystrájať.
Ja som čertík bububu ,
báť sa ma však nebudú.
Straším deti no som rád,
budeme sa spolu hrať.
Skrývačku, naháňačku,
budeme sa hrať, šantit a vystrájať.
ZATÚLANÝ KAMIENOK (Viera Šmelková)
Na dno potoka dopadol kamienok. Bol malý, neforemný, trochu priesvitný a mal krásnu fialovú farbu. Vôbec sa nehodil k pekne opracovaným okruhliakom šedej a ružovej farby, ktoré obývali dno potoka.
Nikto nevedel odkiaľ sa vzal, nikto nevedel, kam patrí a nevedel to ani on sám.
„Kto si? Odkiaľ si prišiel!? A prečo máš takú hroznú farbu!?” kričali naňho odvšadiaľ kamene.
„Ja…, ja neviem,” bránil sa Celý článek »
Kráľovi vetrov a kráľovnej oblohe sa narodil syn. Malý vetrík. Ešte bol len prvý deň na svete a už nadúval líca, snažiac sa predstihnúť svojich starších bratov. Den za dňom rástol a silnel. Bol neposedný, hravý a vždy narobil viac škody ako úžitku. Oblaky, ktoré jeho bratia nahromadili, aby spustili na zem potrebnú vlahu, im on vždy s potešením rozfúkal.
Otec ho to karhal a matka len nemohúcne krútila hlavou. On si však z toho nič nerobil a vystrájal Celý článek »
O SNEHULIAKOVI (Viera Šmelková)
Na dvore vyrástol snehuliak. Bol to krásavec. Mal guľaté bruško, uhlíkový úsmev, čierne okále a nos z mrkvy. Deti mu do ruky strčili starú maminu metlu a na hlavu mu nasadili starý otcov cylinder. Celý deň okolo neho poskakovali, spievali a vystrájali. Snehuliak sa spokojne usmieval a tešil sa ich obľube.
Padol súmrak a snehuliak osamel. Deti sa rozpŕchli domov a snehuliačika -neboráčika nechali vonku samotného. Smutno bolo snehuliakovi neveselo. Hľadel na svet smutnými čiernymi očami a nevedel čo ďalej. A tak sa skúsil Celý článek »
O PYŠNEJ VLOČKE (Viera Šmelková)
Kdesi ďaleko v ľadovej krajine žila malá vločka. Mala striebristé vlasy, biele bielučké čelo, jagavé oči a nádherné šaty. Bola dcérou vody a chladu, sestrou ľadu a snehu. Od narodenia je vštepovali rodičia do vienka chlad, ale nie pýchu. Ale vločka -parádnica rada hľadela na svoj obraz v zamrznutých jazerách. Obzerala sa a vykrúcala sa pred nimi celé dni a v jej srdci sa usídlila pýcha. A po čase už jej chladná krása ukrývala len Celý článek »
JABĹČKO (Viera Šmelková)
V záhrade z jari rozkvitla jabloň. V lete už mala malé jabĺčka s červenými líčkami. A začiatkom jesene. To už boli okrúhli, šťavnatí súrodenci. Všetci zdraví a usmiati. Všetci, až na jedno. To bolo malé maličké, zaclonené v hustej korune stromu sa mu nedostalo červene na líčka. Nešťastné -prenešťastné zavrhované bračekmi -jabĺčkami. Matka – jabloň ho však mala rovnako rada ako ostatných a často mu vravela , že vykoná „veľkú vec”. Bračekovci -jabĺčka ho však podpichovali a doberali, kedy len mohli. Vyčítali matke – jablonke, že Celý článek »
Hviezdička – (Viera Šmelková)
Na oblohe sa rozžiarilo tisíce žiarivých hviezdičiek. Jedna ako druhá, zlaté šaty, trblietavé korunky, stály úsmev na bacuľatej tváričke. Všetky, až na jednu. Tá bola smutná –neveselá, každú noc plakávala. Otec Mesiac si s ňou nevedel dať rady. Bol by jej zniesol všetky skvosty oblohy, len aby prestala plakať a znovu Celý článek »